Psychologické základy samořízení společnosti

11.2.2014

Příloha Dostatečně všeobecné teorie řízení

 

Človek je časťou biosféry Zeme. Inými slovami mu je vlastné (je pre neho charakteristické, typické) nielen to, čo ho odlišuje od predstaviteľov všetkých iných foriem živých organizmov, ale aj to, čo je vlastné všetkým ostatným formám v biosfére Zeme. Ak si spomenieme na obecne známe učivo biológie zo základnej škole a nazrieme do vlastnej (vnútornej) psychiky, tak môžeme tvrdiť, že informačno-algoritmické zabezpečenie (vý-sTroj) správania sa človeka v sebe zahŕňa (obsahuje):

 

1. vrodené inštinkty a nepodmienené reflexy (ako na vnútrobunkovej a bunkovej úrovni, tak na úrovniach tkanív, orgánov, systémov a organizmu ako celku), ale taktiež aj ich obaly (nadstavby - návyky, zvyklosti), vyvinuté v kultúre;

2. tradície kultúry, stojace nad inštinktami, zrodené a podporované na základe sociálnej organizácie (organizovanosti);

3. vlastné uvedomenie si (chápanie) inDiviDua, ohraničené zmyslami a pamäťou;

4. „intuícia vo všeobecnosti“ – to, čo sa vynára z nevedomých úrovní psychiky jedinca, prichádza k nemu z kolektívnej psychiky. Včítane toho, čo je zrodené vonkajšou ilúziou a posadnutosťou v  inkvizítorskom chápaní tohto termínu.

5. Božie vedenie v rámci Prozreteľnosti, uskutočňované na základe všetkého vyššie uvedeného, s výnimkou klamu a bezmernej oddanosti (obsedancie.. posadnutosti) ako priamych vpádov (invázii, zásahov) zvonkudo cudzej mysle (psychiky), napriek želaniu a vedomejvôlijej vlastníka (disponenta).

 

V psychike každého jedinca sa toto všetko nachádza buď ako možné (potenciálne), alebo skutočné, reálne. Avšak každý jednotlivý bod (body 1 – 5) si môže podriadiť všetky ostatné komponenty psychiky. Deje sa tak v procese vývoja správania sa jednotlivca vo všetkých postupne prichádzajúcich životných situáciách:

 

1. ak dominuje komponent č. 1, tak je daný jedinec človeku podobný živočích, zviera (taká bola väčšina členov hociktorej národnostnej spoločnosti v minulosti) – je to živočíšny, zvierací typ sTroja psychiky;

2. ak dominuje komponent č. 2, tak je daný jedinec nositeľom typu sTroja psychiky biorobota (kedysi ľudovo nazývaný aj upíry, či „zombi“) programovaného kultúrou (taká je väčšina bežných tzv. „židov“ a takýto typ organizácie psychiky sa žiaľ dnes vzťahuje aj na väčšinu obyvateľov tzv. Euroatlantickej civilizácie, no nie len...);

3. dominancia komponent č. 3 a č. 4: v tomto prípade je jedinec – nositeľom de(Á)monického (etymologicky z gr., resp. hELlénizmus) typu zostrojenia psychiky. Ide o tzv. „svetové zákulisie“. T.j. šéfovia, (projektanti a admini) rôznych odnoží biblických kultov, lídri mondializmu, židovstva, vyšší hierarchovia scientológov, otvorení satanisti, ale taktiež mnohí politici, umelci, športovci, jogíni, mágovia a tomu podobné „prominentné celebritky“ (celéVritky).

Démonický typ sTroja psychiky má dve modifikácie, významné pre životy každého z ich nositeľov a spoločnosti ako celku:

A.  démonicko-korporátny (spoločný), na princípe ktorého jedinec môže byť do tej – či onej miery spoluúčastný v kolektívnej činnosti v niektorých aspektoch v pozícii podriadeného, a v niektorých v pozícii vodcu;

B.  démonicko-individualistický, vylučujúci možnosti jeho spoluúčasti v kolektívnej činnosti (stavia ho mimo spoločnosť), alebo ho tlačí k tomu, aby zaujal postavenie „nadčloveka“, ktorému mu sa má zbytok „dobytku“ (spoločnosti) podriadiť.

 

4. V prípade dominancie komponenta č. 5 ide o tzv. ľudský typ sTroja psychiky, normu pre človeka, ktorú je potrebné nadobudnúť vo veku dospievania (do začiatku pohlavného dozrievania a prebudenia pohlavných inštinktov – pudov) a získať stabilitu (udržateľnosť, robustnosť), odolnosť do začiatku mladosti (zavŕšenia procesu formovania organizmu). Následne by sa uvedená norma mala stať charakteristickou pre organizáciu psychiky daného inDiviDua počas celého ďalšieho života vo všetkých situáciách bez výnimky.

..toľko k iDei iDealu (lat.)..optimálnemu (Deo, Dio..Božiemu) obrazu (lat.“forma“)

 

Povedané sa vzťahuje na predstaviteľov oboch pohlaví. I keď každý z typov sTroja psychiky, ako u mužov, tak i u dievčat a žien, má svoje osobitosti¹...

 

Ľudský typ stroja psychiky potrebuje ako pojem i ako prejav v živote jedno dôležité bližšie objasnenie. Vysvetlenie je potrebné ako pre tých, čo sú presvedčení, že Boha niet, tak aj pre tých, čo sú presvedčení, že Boh je. Život človeka by mal za normálnych okolností prebiehať v osobnom chápavom dialógu s Bohom o zmysle a okolnostiach života. Dôkazy Svojej existencie Boh dá v tomto dialógu každému Sám primerane stále sa meniacemu „osudu“ (miere priblíženia sa aktuálnej optimálnej jedinečnej roli). T.j. primerane dosiahnutému osobnostnému rozvoju (1. morálky, 2. chápania a 3. vôli) každého, primerane problematike, ktorá ostáva nevyriešenou v živote človeka a spoločnosti. Dôkazy Jeho existencie majú mravne-etický charakter a spočívajú v tom, že udalosti života zodpovedajú podstate úmyslov a najvnútornejších modlitieb, potvrdzujúc objektívnu spravodlivosť človeka a dávajúc okúsiť plody nespravodlivosti, ktorú človek uprednostnil napriek jemu Zhora daným znameniam... u-pozorneniam...²

 

A ak je jedinec vnímavý a čestný k sebe samému, tak nebude popierať, že dostal v rámci modlitby odpoveď na svoje obrátenie sa s otázkou k Bohu.³

 

Druhou vecou je, či sa jedinec stotožní s jemu Ním danou odpoveďou, alebo ju zavrhne, nakoľko mu môže nebyť po chuti. Ak bude súhlasiť, tak život z jeho pohľadu sa stane nádherný a bude tiecť ako dialóg s Bohom, v ktorom je pre človeka normálne veriť a dôverovať Bohu. Predmetom viery v tomto prípade však nie je niečo neznáme⁴ a nedokázateľné, ale predmet vnútornej skrytej (pred inými) etiky vždy jedinečného vzťahu daného inDiviDua a Boha. Etika znamená⁵ v slovenčine v podstate tiché vzájomné pochopenie sa. Pochopenie skryté, vnútorné nepodmienené (nezviazané) rituálom, kultúrnou tradíciou, propagandou, kontrapropagandou a tak podobne.

Preto je viera V Boha následkom nedôvery K Bohu.

Viera v Boha je teda sama o sebe logicky v podstate druhom ateizmu.

 

Hierarchická usporiadanosť vymenovaných komponentov určuje zostrojenie (stroj) psychiky jedinca. STtroj psychiky je v nasledujúcom kontexte významová jednotka, t.j. k tomuto slovnému spojeniu je potrebné stavať sa, chápať ho ako jedno slovo, ktoré je nositeľom jednoznačne stanoveného významu.

 

Niektorí jedinci sú stále rovnakí, nemenní v ich vlastnom (typickom, charakteristickom) hierarchickom usporiadaní menovaných komponentov. Druhí prechádzajú od jedného k druhému niekedy aj viackrát za deň. Tretí sa menia jednosmerne a nezvratne. Normálny rozvoj pre Človeka je od prvého usporiadania k piatemu, kde k piatemu by malo v optimálnom prípade dôjsť nezvratne do bodu začiatku mladosti. Do zavŕšenia genetického programu rozvoja organizmu. Na úrovni ľudského typu sTroja psychiky je v podstate dosiahnutá (nadobudnutá) emocionálna POZITÍVNA samostatnosť (somoDoStatoCnosť) osobnosti, nezávislá na okolnostiach. Nezávislá z toho dôvodu, že Všemohúci sa nemýli, avšak nemení to, čo sa s ľuďmi deje, pokiaľ ľudia sami nezmenia to, čo je v nich. T.j. mravnosť, myšlienky, zámery⁶. Na princípe takéhoto typu emocionálnej samodostatočnosti sa následne okolnosti začnú skladať pre život blahodárne. Tak pre samotného Človeka, ako aj pre tých, ktorých on prijíma do oblasti svojej starostlivosti. Samozrejme pokiaľ sa oni úmyselne⁷ neprotivia im prejavenej starostlivosti.

...

 

-pokračování-

 

Verze ke stažení (přehlednější poznámky pod čarou):  DVTR-priloha-2.1.doc

 

poznámky